Anežka Oravcová

Môj profil

Head of HR v spoločnosti Packeta Slovakia.
HR je pre mňa o ľuďoch, pre ľudí a s ľuďmi.
Nenapraviteľná optimistka, ktorá verí v ľudí a budúcnosť.
Mama dvoch detí.
Milovníčka kníh.
Bežkyňa.

Úspech podľa mňa je

Úspech pre mňa znamená žiť život podľa svojich predstáv a vnútorného nastavenia, v súlade s mojimi hodnotami. Teší ma, že sa mi darí vytvárať spokojné zázemie pre moju rodinu a zároveň cítim sebarealizáciu a naplnenie v pracovnom živote. Mám možnosť robiť prácu, ktorá ma baví a úprimne teší. Viem, čo chcem robiť, ako to chcem robiť, prečo to chcem robiť, kam smerujem a súčasne je zachovaná moja vnútorná integrita.

Moja najväčšia motivácia

Som typ človeka, ktorému funguje vnútorná motivácia, ktorá ma ženie vpred. Hlavný faktor sú určite ľudia, ich rôzne typológie, životné príbehy, milujem ten farebný kaleidoskop sveta, ktorý denne „lúštim“. Som zvedavá a rada hľadám a nachádzam.....informácie, rôzne uhly pohľadov, riešenia, pochopenie faktov i pocitov, kocku puzzle, ktorá chýba.

Moje najväčšie životné poučenie

Takmer všetko je riešiteľné a veci/situácie/ľudia sú v skutočnosti lepšie, ako sa na prvý pohľad zdajú.

V tomto kontexte odporúčam knihu Moc Faktov od Hansa Roslinga. Odhaľuje desať inštinktov, ktoré ovplyvňujú náš pohľad na svet - od tendencie rozdeľovať svet na dva tábory (zvyčajne na my a oni), cez spôsob, ako vnímame správy z médií, až po to, ako vnímame pokrok (sme presvedčení, že svet speje k horšiemu).
Ukazuje sa však, že svet je napriek všetkým nedostatkom v oveľa lepšom stave, než si myslíme. Neznamená to, že neexistujú reálne problémy a riziká. No ak sa neustále všetkého obávame a odmietame vychádzať pri vnímaní sveta z faktov, ľahko sa nám stane, že prehliadneme práve najväčšie hrozby.

Moje najväčšie životné prekážky

Jediné, čo mi stálo kedy v ceste, som bola ja sama. Človek má v sebe rôzne presvedčenia či filtre, cez ktoré niekedy nevidí alebo vidí skreslenú predstavu o realite. Tieto presvedčenia získavame na základe našich minulých skúseností, ktorým sme uverili a občas nechávame, nech nám ovládajú život.
Našťastie som pomerne skoro uverila tomu, že po čom túžim, to sa aj stane. A tak nasledujem svoje presvedčenie, intuíciu, skutky a tvorím si život, aký sa mi páči a prináša mi radosť a pokoj.

Moja aktuálna výzva

Výzva č. 1: prispieť čo najlepšie k tomu, aby z mojich detí vyrástli hodnotovo a morálne ukotvení ľudia, ktorí vnímajú a rešpektujú pestrosť nášho sveta.
Výzva č. 2: Packeta a jej cesta do ďalších dimenzií ????

Moje odporúčania na úspech

Nuž, aké dať „overené“ rady či odporúčania na úspech? ????Je zaujímavé, ako funguje ľudský mozog, koľko nedokonalostí má v sebe a ako ho to ovplyvňuje vo vnímaní sveta a súvislostí. Jednou z najzaujímavejších chýb je tzv. survivorship bias (klam preživších).

Klam preživších je omyl, keď si úspešnú malú viditeľnú skupinku zamieňame za celú skupinu, ktorá je plná neúspešných, ale neviditeľných členov.

Napriek tomu, že je po vojne a vidíte spätne udalosti, tak ich vyhodnotíte nepresne a pripisujete niektorým veciam väčšiu váhu, akú reálne na situáciu mali.

Preto keď sa pýtate, čo je za vašim úspechom a vy vymenujete 10 vecí ako tvrdá práca, dobré strategické rozhodnutia, ľudia okolo vás, dobrý marketing, produkt a medzi nimi aj šťastie. Survivorship bias hovorí práve o tom, že tieto závery sú väčšinou nesprávne a málokto si uvedomuje, akú obrovskú rolu zohrali premenné, ktoré si neuvedomujeme.

Človek s tým bojuje, keďže ego len tak nepustí a samozrejme všetko sa podarilo, lebo sa o to priamo zapríčinil. Až kým si tie premenné začnete všímať okolo seba.

Je dobré ak sa snažíte vlastnými silami dostať vždy do vyššieho a vyššieho levelu, kde budete rozdielom triedy vedieť ovplyvniť súvislosti. To je to, čo máte pod kontrolou.

Zvyšok záleží už od takého množstva premenných, že ich nedokáže ľudská bytosť uchopiť a ovplyvniť a tomu sa hovorí náhoda-šťastie.

Nájdite svoju silu cez hľadanie samého seba. Pre každého človeka je úspech niečo iné, preto je dôležité vedieť, kto som, čo chcem a čo mi svedčí v živote. A tak je to v poriadku. Veď aký by bol svet nudný, keby sme boli všetci rovnako „úspešní“?