Martin Chren

Môj profil

Mám už skoro 34 rokov. Od strednej školy som pracoval ako dobrovoľník a neskôr ako analytik v neziskových organizáciách. Ako 21 ročný študent vysokej školy som sa vďaka tomu stal najmladším poradcom ministra na Slovensku a jedným zo spoluautorov slovenskej dôchodkovej reformy (a napísal som o tom neskôr knižku, moju druhú v poradí).
Po vysokej škole som začal aj podnikať a privyrábať si písaním analýz a štúdií cez vlastnú malú konzultačnú firmu. Vyškolili sme s kolegami vyše 1500 učiteľov ekonomických predmetov (učili sme ich ako učiť ekonómiu zábavnejšie, pomocou hier), napísali sme hŕbu kníh, článkov a návrhov na reformy všetkého možného, od stredného školstva až po rozpočtovanie samospráv.
Do politiky som vstupoval ako 29 ročný, druhý najcitovanejší ekonomický analytik na Slovensku. Vytvoril som projekt Singapúr, ktorý má znížiť byrokraciu pri podnikaní a opatrenia v ňom firmám ušetria vyše 100 miliónov eur ročne. Pomohol som presadiť zrušenie poslaneckej imunity a vďaka pár prebdeným nociam, sieti kontaktov a takej jednoduchej veci, ako je plynulá angličtina (ktorá je v štátnej správe stále vzácna) som dokázal pritiahnuť investíciu firmy Honeywell do Prešova (a s ňou aj 400 pracovných miest).
Okrem politiky ma živí najmä podnikanie, a dnes už malá sieť reštaurácií, ktoré spoluvlastním. Založili sme neziskovú agentúru Slovak Invest Agency, cez ktorú sa snažíme lákať na Slovensko investorov, aj keď práve nie sme vo vláde.

Úspech podľa mňa je

V osobnom živote schopnosť plniť si sny a vytvárať pritom stále nové.
V politike je to schopnosť meniť svet a presadzovať dobré veci, ktoré zlepšia život veľkej skupine ľudí v krajine.

Moja najväčšia motivácia

V osobnom živote je to posúvanie vlastných limitov. A s pribúdajúcim vekom aj snaha zlepšovať sa v pracovných výkonoch, aby mal človek viac času na seba a rodinu.
V politike je to ten pocit, keď sa podarí niečo presadiť. V živote som mal šťastie, že som sa kombináciou snahy, učenia, a náhodného bytia “v správnom čase na správnom mieste” dostal už ako veľmi mladý k veľkým príležitostiam. Keď som mal 21 rokov, bol som jedným z otcov “druhého piliera” – dôchodkového sporenia. Bolo nás vtedy asi 6, ktorí spolu napísali zákon, ktorý zmenil život 1,5 milióna ľudí na Slovensku – a zvýšil ich šancu mať v starobe dôstojný dôchodok. Tento pocit, eufória z takéhoto úspechu, že som zmenil svet, je ako droga. A motivuje ma k tomu, aby som sa v politike snažil ešte niečo zlepšiť – napriek všetkým tým problémom, špinavostiam a nechutnostiam, ktoré sú s politikou spojené, mi snaha dosiahnuť tento pocit ešte raz zabraňuje v zavesení politickej profesie na klinec.

Moje najväčšie životné poučenie

Viac premýšľaj, menej rozprávaj, a keď niečo robíš, nech to stojí za to.

Moje najväčšie životné prekážky

Nedôvera v to, že môžu existovať ľudia, ktorí chcú naozaj v politike niečo zmeniť k lepšiemu. V každej krajine treba určité percento ľudí, ktorí sa starajú o veci verejné. Či už ako politici, alebo ako aktívni občania. Najväčší problém Slovenska je, že medzi politikou a občianskou spoločnosťou vznikla takmer neprekonateľná priepasť. Byť v politike je automaticky obrovské mínus v očiach ostatných. Pritom, ak nedokážeme vtiahnuť do politiky ľudí, ktorí dokázali niečo vo svojej profesii, vo svojom regióne, ktorí denne menia svet, tak naša krajina ostane v správe tých, ktorým by sme nenechali ani na hodinu postrážiť vlastné deti. A to je smutné, a zároveň ťažké prelomiť.

Moja aktuálna výzva

Urobiť zo Slovenska miesto, kde sa dobre žije, kde štát robí to čo robiť má, ale nemieša sa ľuďom zbytočne do života. A kde budú ľudia radi platiť nízke dane, pretože budú vedieť, že za ne dostanú kvalitné verejné služby.

Moje odporúčania na úspech

Snažte sa a skúšajte. Dnes to mladí majú oveľa ťažšie, než moja generácia súčasných tridsiatnikov – pracovné pozície sú plné šéfov v pomerne mladom veku, ktorí ich budú okupovať ešte dlho, a tak sú vyhliadky na kariérny postup oveľa slabšie. Stále je však u nás ľahšie sa uplatniť, než v obrovskej konkurencii v Londýne či v New Yorku.
Svet sa mení. V budúcnosti už málokto bude mať jeden job, pri ktorom zostane celý život. Väčšina vzdelaných ľudí bude mať možno tri-štyri rôzne príjmy z rôznych prác – písať články na blogy, chodiť do jednej práce, popritom si manažovať svoj start-up alebo web, nahrávať videá alebo predávať fotky, niečo vymyslieť, zložiť pesničku a mať z nej tantiémy...
Nič z toho ale nedokážu ľudia, ktorí len sedia doma a čakajú, kým si ich príležitosť nájde sama.